Spomienky absolventov Filozofickej fakulty

Na štúdium na vysokej škole si veľmi rád spomínam. Či už ide o spolužiakov, pedagógov alebo zážitky z vysokej školy. Veď kto by si rad nespomenul na stanový tábor v Londýne, či exkurziu vo Viedni. Kombinácia predmetov angličtina - nemčina nepatrila k najľahším, ale vďaka profesionálnemu a zároveň ľudskému prístupu našich pedagógov, ma štúdium bavilo a otvorilo mi dvere do sveta. Najviac poznatkov a skúseností som využil v mojej pedagogickej praxi ako učiteľ na strednej skole. Ďakujem Vám za to.

 

Mgr. Roman Čančinov


ELT consultant Oxford University Press

 

 

Na Filozofickej fakulte som vyštudovala anglický jazyk a literatúru a nemecký jazyk a literatúru, učiteľský smer. Štúdium bolo náročné a dalo nám všetkým "zabrať", na čas strávený v Prešove, v rokoch 1994 - 1999, však spomínam rada. Môžem povedať, že do praxe som prišla pripravená dobre, aj keď je to samozrejme nikdy nekončiaci proces a človek sa musí vzdelávať stále. To platí tak pre samotný odbor ako aj pre prácu pedagóga. To, čo robím, som vždy chcela robiť a keďže je to môj splnený sen, moja práca ma naozaj baví. Vo voľnom čase sa venujem literatúre a prekladu.

 

Dr. phil. Mgr. Veronika Deáková

Ústav cudzích jazykov, Technická univerzita vo Zvolene

 

 

Stihla som to! Zažila som vyzreté vedecké a pedagogické „derniéry“ osobností slovakistiky a ukrajinistiky na FF PU v Prešove. Stihla som ten povestný „orient expres“, ktorý ma luxusne previezol cez štúdium na FF PU v Prešove s prvotriednym servisom. Bez polotovarov z internetu. Keď sa nám vedomosti a skúsenosti podávali priamo od osobností, ktoré dnes patria do siene slávy v rámci odboru. Prof. S. Rakús, prof. J. Sabol, prof. P. Petrus, prof. J. Furdík, prof. K. Horák a mnohí iní. Zdá sa, že stačilo len prísť do učební a nechať sa obslúžiť. Ale umenie pedagógov spočívalo najmä v schopnosti nadchnúť nás. Tak, že sme dobrovoľne pátrali v archívoch, študovniach a knižniciach. V divadlách a alternatívnych scénach. Objednávali si časopisy a kupovali knihy. A dodnes kupujeme. Dodnes vieme o všetkých knižných novinkách a aktuálnom kultúrnom dianí. Lepí sa to na nás. Lebo niekto nás naučil všímať si. Rozmýšľať inak (Think different – ak môžem parafrázovať Steva Jobsa). Niekto nás naučil mať názor.

 

PhDr. Valéria Juríčková, PhD.

prekladateľka, publicistka, riaditeľka súkromnej ZUŠ

 

 

Štúdium na Filozofickej fakulte Prešovskej Univerzity som absolvoval v rokoch 1998 – 2003. S odstupom času si uvedomujem, že slovenská a poľská filológia bola pre mňa jediná možná a ideálna kombinácia. V čase mojich štúdií boli tieto dva predmety prednášané na dvoch samostatných katedrách – na Katedre slovenského jazyka a literatúry a Katedre slavistiky, kde som nastúpil na úplne nový projekt zameraný práve na poľský jazyk a literatúru. Vďaka týmto štúdiám som získal zručnosť interpretovať text, analyticky myslieť, vidieť problematiku v súvislostiach, ako aj schopnosť odosobniť sa od suchých dát, bez ktorých by som sa počas niekoľkých rokov na manažérskych pozíciách nezaobišiel. Prešov pre mňa predstavuje Genius loci, a preto sa tu neustále rád vraciam.

 

Mgr. Juraj Koudela

vydavateľ

 

 

Nie som žiadny fatalista, no dnes naisto viem, že moja voľba ísť študovať ukrajinčinu a slovenčinu na Filozofickú fakultu UPJŠ (dnes PU) nebola náhodná, ale osudová. Malo sa to skončiť celkom ináč – zvíťaziť mal futbal a Bratislava. Zavážila krátka beseda vo svidníckom gymnáziu o možnostiach štúdia v Prešove – a bolo rozhodnuté. V osemdesiatych rokoch študovalo na FF PU veľa tvorivých ľudí, s ktorými sa dodnes rád stretávam. Ale čo je dôležitejšie, pracovali tu vynikajúci odborníci, ktorí výrazne obohatili môj vedomostný svet a ovplyvnili môj pracovný život (tu sa mi potvrdilo, že v živote má každý mať svojho učiteľa). Žiada sa povedať, že mi dali impulz ísť ďalej, i keď nikam som vlastne nešiel, v tomto priestore medzi oboma jazykmi a krajinami som zostal natrvalo.

 

Doc. PhDr. Jaroslav Džoganík, CSc.

riaditeľ SNM – Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku

 

 

Na Filozofickej fakulte PU som študovala kombináciu estetika – filozofia a ani s tým, čo viem dnes by som sa pravdepodobne nerozhodla pre iný smer. Ľudia, ktorí ma v tej dobe obklopovali, či už pedagógovia alebo spolužiaci výrazne formovali môj vkus, môj svetonázor, morálku, hodnoty, ovplyvnili moju schopnosť zakotviť vo svete, uvažovať o ňom, reflektovať ho a aj preto toto moje štúdium považujem za jednu z najdôležitejších etáp v mojom doterajšom živote.

 

Katarína Koščová

slovenská populárna speváčka

 

 

Už počas základnej školy som vedela, že by som sa chcela venovať umeniu a na gymnáziu sa toto moje presvedčenie len prehĺbilo. Keď voľba padla na Prešov a Filozofickú fakultu, vtedy ešte UPJŠ a aprobáciu Slovenský jazyk a literatúra - Estetika, bola to pre mňa preto jasná šanca nielen získať humanitné vzdelanie, ale si aj rozšíriť vedomosti z umeleckej oblasti: jazyk, literatúra, divadlo, výtvarné umenie, hudba, ale i samotná estetika ako veda. Prepojenie teórie a praxe. Mala som to šťastie, že počas môjho štúdia na škole pôsobili výborní pedagógovia, ktorí boli sami literáti, divadelníci, výtvarníci, hudobníci, kritici, novinári, odborníci vo svojich špecializáciách, teda vskutku podnetní ľudia (s mnohými z nich spolupracujem doteraz). V rámci študentského kolektívu sa formovala zaujímavá skupina zanietencov pre rôzne druhy umenia, ale ako sa neskôr ukázalo i pre samotnú vedu. Študentské divadlo, Akademický Prešov, koncerty na chodbách školy, besedy a stretnutia s umelcami, literárne exkurzie, ale i ďalšie akcie na univerzitnej pôde boli neoceniteľným bonusom štúdia. Po jeho skončení som nastúpila do Slovenského rozhlasu v Košiciach a dobrovoľne priznávam, že som jednou z tých šťastných absolventiek, ktoré svoje akademické vedomosti môžu v praxi využívať, hoci treba otvorene povedať, že vysokoškolským vzdelaním sa nič nekončí, práve naopak.

 

PhDr. Hana Kolbašská Rodová

dramaturgička RTVS Košice

 

 

Štúdium na Filozofickej fakulte na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika a neskôr na Prešovskej univerzite v Prešove mi poskytlo všeobecný prehľad a klasické humanitné vzdelanie, ktoré využívam nielen v profesijnom, ale aj osobnom živote. Moje vzdelanie mi uľahčuje orientovať sa v spoločenských a osobných výzvach, kriticky myslieť, ale aj byť tvorivým a spoločensky aktívnym človekom. Mám to šťastie, že som študovala odbor, ktorý som si sama vybrala a ktorý ma bavil. A s odstupom času musím skonštatovať, že som si vybrala dobre. Okrem vzdelania a zručností, ktoré som získala a rozvíjala, stretla som zaujímavých ľudí, nadviazala celoživotné priateľstvá, získala kontakty. Hoci je dnes humanitné vzdelanie často označované ako hospodársky neprínosné pre spoločnosť, ja budem stále tvrdiť, že klasické vzdelanie je podceňované, pretože formuje nielen odborníkov uplatniteľných v širokom spektre odborov, ale najmä intelektuálov, ktorých slovenská spoločnosť potrebuje ako soľ.

 

Mgr. Mária Čikešová

generálna sekretárka Slovenskej rektorskej konferencie

 

 

Veľmi rada spomínam na študentské roky v Prešove, veď angličtinu a slovenčinu som vždy milovala, okrem toho rada spomínam aj na študentské divadlo, Akademický Prešov, ale aj nezabudnuteľných pedagógov. Faktom je, že mne v živote znalosť angličtiny veľmi pomohla, vďaka nej som sa dostala do korporátneho prostredia, kde som potom mala možnosť prepracovať sa až na manažérsku pozíciu. Posledných 15 rokov robím v oblasti Human Resources, čo ma baví. Chvíľku som aj tlmočila v inštitúciách EÚ v Bruseli, ale najradšej spomínam na tlmočenia v divokých 90. rokoch, keď vedieť po anglicky bolo obrovskou výhodou a boli sme na roztrhanie. Aj keď som nikdy neučila svoju aprobáciu angličtina-slovenčina, určite aj vďaka tomuto štúdiu sa viem dobre vyjadrovať, komunikovať, vystupovať pred publikom, a to sú v korporáciách (a nielen tam) dôležité zručnosti. A základ toho je určite v štúdiu na FF UPJŠ, dnes PU v Prešove, na ktorú rada spomínam.

 

Kvetoslava Sarvašová

HR manažérka

 

 

Študovať lingvistiku v Prešove je priam ideálne. Je to živé mesto diglosie, kde vedľa seba aktívne spolunažívajú spisovný jazyk a vernakulár, čo je na slovenské mestské pomery rarita.

Študovať anglistiku a amerikanistiku na Filozofickej fakulte v Prešove bolo pre mňa cťou. Vtedajšia katedra bola, dovolím si tvrdiť, jedným z naerudovanejších pracovísk svojho druhu, s odborníkmi na jazykovedu, literatúru a kultúru anglicky hovoriacich krajín. Doktorandské štúdium na mojej alma mater bolo neopakovateľnou životnou skúsenosťou, vnorením sa do akademického prostredia so všetkým čo s tým súvisí: výskumom, konferenciami a učiteľskou prácou za katedrou. Aj keď sa hovorí “nikdy dvakrát do tej istej rieky…”, ja by som určite veľmi rád, bez akéhokoľvek zaváhania, vstúpil do tejto neopakovateľnej hučiacej riavy, obklopený osobnosťami po odbornej aj ľudskej stránke. Považujem za veľké privilégium možnosť pracovať v akademickej sfére, aj keď už istú čas mimo otčiny. Vedomosti a skúsenosti nadobudnuté na Filozofickej fakulte v Prešove majú pevné miesto v kapitolách môjho duševného, ľudského a intelektuálneho zrenia.

 

Juraj Horváth, PhD.

Otago Polytechnic, Nový Zéland

 

 

Na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove som študovala učiteľstvo akademických predmetov slovenský jazyk a literatúra v kombinácii s francúzskym jazykom a literatúrou. Avšak naučila som sa tam hlavne čítať. Niežeby som nebola rodený čitateľ, ale tým múzickým som sa stala až tam. Naučila som sa text vnímať, interpretovať/nenadinterpretovať, vytvárať, opravovať až nakoniec presahovať, vidieť za neho. Doteraz nedokážem čítať umeleckú literatúru bez ceruzy v ruke… Áno, s vlohami sa človek rodí, ale tam mi ich ukázali, tam som s nimi a na nich pracovala. V pracovnom živote nerobím to, čo som vyštudovala. Učiteľkou som bola jeden jediný rok. Na mojej alma mater som sa naučila myslieť presne, kriticky, v súvislostiach i kontexte. Preto som mohla robiť projektovú manažérku v mnohých oblastiach kultúry. Dnes pracujem a spolupracujem s tými, o ktorých som sa učila i s tými, ktorí ma učili. V neposlednom rade, som na tejto univerzite pochopila obsah pojmu osobnosť, lebo som ju nachádzala v skoro každej mojej učiteľke a mojom učiteľovi. Ak by som si mala zvoliť štúdium na vysokej škole ešte raz, nezaváhala by som. Bola som tam v myslení naozaj slobodná a veľmi šťastná.

 

Mgr. Simona Fochlerová

editorka Rádia Devín a PR manažérka literárnej ceny Anasoft litera

 

 

Už počas štúdia na osemročnom gymnáziu so zameraním na cudzie jazyky som si uvedomil, že jazyky a predovšetkým vedy o jazyku sú niečím, čo ma vždy fascinovalo. Môj záujem o rôznorodé vyjadrenia tej istej veci a rozličný spôsob odrazu myslenia v rozdielnych kultúrach skrz jazyk ma preto prirodzene viedol k štúdiu materinského jazyka v kombinácii s francúzštinou v rámci učiteľskej aprobácie. Napriek tomu, že som sa po štúdiu učiteľskej profesii nikdy naplno nevenoval, študentské obdobie na FF PU bolo určíte kľúčovým impulzom v mojom ďalšom profesijnom smerovaní. Znalosť cudzích jazykov mi otvorila cestu do významnej medzinárodnej spoločnosti, kde som sa - aj vďaka širokému interkultúrnemu zameraniu štúdia - postupne vypracoval na pozíciu regionálneho manažéra v oblasti riadenia ľudských zdrojov. A čo moja vysnívaná jazykoveda? Následný doktorát z románskej lingvistiky prispel taktiež k môjmu kariérnemu rastu, keďže sa mi podarilo prepojiť praktickú činnosť firemných procesov s vedeckými poznatkami.

 

Mgr. Vladimír Dziak, PhD.

HR Services - Regional Immigration Manager, Crown World Mobility

 

 

Štúdium jazykov som si vybrala už na základnej škole a po absolvovaní bilingválneho gymnázia mi moje ďalšie kroky boli úplné jasné. Vyštudovala som učiteľstvo všeobecno-vzdelávacich predmetov v kombinácii angličtina - francúzština na FF PU. Bola som dlhodobo presvedčená, že moja kariéra sa bude odvíjať za katedrou, avšak osud ma zavial do zahraničia a ocitla som sa v úplne inej oblasti. Vďaka dobrej znalosti cudzích jazykov sa mi podarilo získať miesto v prestížnej multinárodnej IT spoločnosti, kde momentálne vediem team odborníkov z viac ako desiatich krajín. Dobrý základ ústneho a písomného prejavu v dvoch cudzích jazykoch, ktorý mi moja alma mater dala, mi umožnil uplatniť sa na trhu práce spôsobom, o ktorom som si ani nemyslela, že by pre mňa bol možný.

 

Mgr. Mária Štrbáková

Team leader, IBM, Brno

 

 

Na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity som vyštudoval odbor Francúzsky jazyk a literatúra. Keďže francúzština bola vždy mojím koníčkom, štúdium na vysokej škole ma nesmierne bavilo. Nielen preto, že na katedre francúzskeho jazyka sme mali vynikajúcich a zanietených odborníkov, ale aj preto, že ponuka predmetov bola mimoriadne zaujímavá. Škola mi taktiež dala cennú možnosť ísť študovať na niekoľko mesiacov do Francúzska, čo bolo pre mňa veľkým prínosom. Francúzštine som zostal verný aj po vysokoškolskom štúdiu, keďže teraz pôsobím ako učiteľ francúzštiny a zároveň aj ako zástupca riaditeľa na bilingválnom francúzsko-slovenskom gymnáziu v Trenčíne. Na päť rokov strávených na FF PU budem vždy spomínať len a len v dobrom.

 

Mgr. Miroslav Mališ

zástupca riaditeľa, gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne

 

 

Je to neuveriteľné, ale tento rok je to už 13 rokov, ktoré ubehli od ukončenia môjho štúdia na FF PU. Už na gymnáziu som si zvolila kombináciu Filozofia – francúzsky jazyk a literatúra, učiteľský odbor. A nikdy počas štúdia som voľbu neľutovala. Filozofia mi dala nadhľad, schopnosť vyjadrovať vlastný názor spôsobom, ktorý je jasný a zároveň nepotláča „slobodu“ druhých. Francúzština mi na druhú stranu otvorila dvere do inej kultúry, inej krajiny. Vďaka štipendiu francúzskej vlády som prvý krát navštívila Francúzsko a to hneď francúzsku riviéru... a nebolo to posledný krát. Francúzsky jazyk mi neprestal otvárať dvere. Od vyučovania jazyka mladších aj starších žiakov som prešla k tlmočeniu a prekladu v jednej z najväčších stavebných firiem na Slovensku. Nakoniec ma zlákalo stavebníctvo úplne. Vysoká úroveň ovládania cudzieho jazyka, skúsenosť s inou kultúrou ako slovenskou je úžasnou devízou v oblasti, v ktorej čoraz viac majú hlavné slovo zahraniční investori a akcionári. Vysoká úroveň pedagógov na FF PU, individuálny prístup k potrebám študentov v ich rozmanitosti a atmosféra študentského Prešova s jeho kultúrnymi podujatiami, literárnymi večermi to sú len niektoré z aspektov, ktoré sa viažu k „malej veľkej“ univerzite na východe Slovenska.

 

Mgr. Zuzana Ševčíková, PhD.

Deputy Health and Safety Head of department - D4R7 Construction s.r.o. Bratislava

 

 

Po gymnáziu ma prijali na Stavebnú fakultu TUKE a na štúdium francúzskej filológie na Filozofickej fakulte PU. Som rád, že som si vybral správne. Určite sa zo mňa stal lepší prekladateľ ako stavbár. Nebolo to len o štúdiu jazyka a literatúry ale aj o spoznávaní kultúry a reálií iného národa. Štúdium mi otvorilo iný rozmer, poskytlo novú identitu. Vďaka štúdiu francúzštiny sa mi podarilo precestovať kus sveta, spoznať a stretávať sa so zaujímavými ľuďmi a hlavne sa mi podarilo robiť to, čo ma baví. Viac ako 12 rokov som spolupracoval s francúzskou cestovnou kanceláriou a programoval pre ňu kultúrno-poznávacie zájazdy vo východnej Európe. V súčasnosti sa venujem prevažne práci prekladateľa a veľmi rád spomínam na študentské časy, vrátane môjho študijného pobytu na Právnickej fakulte Univerzity Rennes I a ďakujem celej vtedajšej Katedre romanistiky za ich prístup a profesionalitu a za všetko, čo ma naučili.

 

Mgr. Tomáš Kastély

prekladateľ, majiteľ prekladateľskej agentúry Kastely s.r.o.

 

 

Aj keď som štúdium na FF PU najprv brala ako poslednú možnosť, keď sa inde (na umeleckú školu) nedostanem, neskôr (a čoraz viac v posledných rokoch) mi bolo jasné, aké veľké plus mi to do života prinieslo. Práve vďaka štúdiu francúzskeho jazyka a literatúry, literárnej vedy a prekladateľstva pod vedením veľmi kvalifikovaných pedagógov (najmä pod vedením prof. Malinovskej a Valcerovej) som v neskorších štúdiách fotografie v Čechách, ako aj neskôr v praxi odborného asistenta na Fakulte umení v Košiciach získala tak veľmi potrebný nadhľad, súvislosti, iný pohľad na umenie. Je to najmä veľká citlivosť voči slovu, textu, skúsenosť s interpretáciou umeleckého a literárneho diela, sebadisciplína, pedantnosť a v neposlednom rade aj samotná znalosť francúzskeho jazyka, ktorá mi umožnila skvelú spoluprácu v medzinárodných umeleckých projektoch, najmä na mnohých mojich cestách v Marseille.

 

Mgr. Lena Jakubčáková, PhD.

Fotografka a odborná asistentka na Katedre výtvarných umení a intermédií - FU TUKE

 

 

Moje vysokoškolské štúdium (1992-1997) v študijnom odbore „francúzsky jazyk“ na vtedajšej Katedre románskej a klasickej filológie FF PU v Prešove mi dalo solídny základ pre moju budúcu pedagogickú i vedeckú činnosť v spomínanom odbore. Garantmi kvalitnej prípravy pre moje ďalšie profesionálne pôsobenie boli najmä vtedajší členovia katedry (K. Sekvent, Z. Malinovská, K. Kupčihová, E. Zelenková, M. Paľová), ale prispievali k nej napr. aj pozvané prednášky zahraničných odborníkov z oblasti jazykovedy a literatúry, katedrová knižnica vybavená kvalitnou odbornou i cudzojazyčnou literatúrou ako aj študijné pobyty na zahraničných univerzitách (napr. v rámci európskeho programu TEMPUS).

 

Mgr. Monika Zázrivcová, PhD.

vedúca Katedry romanistiky Filozofickej fakulty UMB v Banskej Bystrici

 

 

Po 5 rokoch štúdia na inštitúte romanistiky môžem s istotou povedať, že mi ponúkol nielen vedomosti potrebné pre pracovný život, ale zároveň ma aj vychoval a ponúkol mnohé príležitosti. Príležitosti, kde som stretla hodnotných ľudí, prostredníctvom ktorých som lepšie spoznala aj samu seba a objavila veľa nového v rámci kultúrneho i spoločenského života. Všetky veselé spomienky a priateľstvá sa mi spájajú nie s prednáškami a seminármi, hoci aj tam toho bolo dosť, ale najmä s mimoškolskými eventmi, súťažami, prezentáciami atď. Po čase si totiž uvedomujem, že z nepoznaných ľudí sa postupom času stali známi a priateľskí vyučujúci a kolegovia, ktorí svojou prácou dosiahli to, že štúdium francúzštiny bolo veľkým prínosom a zážitkom, a ktoré ma skutočne bavilo.

 

Mgr. Zuzana Sokolová

prekladateľka-tlmočníčka

 

 

Okrem pre mňa dôležitých informácií a vedomostí mi štúdium sa vysokej škole poskytlo priestor na získanie rozhľadu, doslova ma donútilo intenzívne sa orientovať vo svete informácií a zvažovať ich prínos pre odborný i osobný rozvoj. Štúdium silne motivovalo moju osobnú vedomostnú zvedavosť v zmysle: čím viac informácií mám, tým mám pocit, že menej viem (keďže sa predo mnou otvárajú ďalšie nové svety, ktoré túžim spoznať). Vysoká odbornosť v spojení s charakterovými vlastnosťami mojich vyučujúcich silne vplývali na formovanie nielen mojej odbornej, ale aj ľudskej stránky. Entuziazmus vyučujúcich bol a dovolím si tvrdiť, že stále je, priam nákazlivý, čo malo na mňa naozaj veľmi povzbudivý vplyv. Podobným spôsobom sa snažím, ako stredoškolský pedagóg, vplývať na mojich študentov a mnohokrát vidím pozitívne výsledky.

Vysoká škola bola pre mňa ozajstnou lekciou do života. Ďakujem.

 

Mgr. Miriam Nohajová Frištiková

Gymnázium M.R.Štefánika, Košice

 

 

Na Filozofickej fakulte V Prešove som bola od r.1966 do r. 1972 s ročnou prestávkou strávenou po intervencii v r. 1968 vo Francúzsku. Bol to čas, keď je mladý človek najvnímavejší na impulzy a 60. roky boli skutočne na ne bohaté. Zrkadlili sa tak na katedre Slovenského jazyka a literatúry (skvelí pedagógovia Bagin, Vaško, Sabol aj iní) ako aj na katedre Výtvarnej výchovy (Sveráková, ale aj sochári Patočka a Machaj a maliari Hegyesy, Gáll a ďalší) s ktorými sme konfrontovali naše mladé životné predstavy a skúsenosti.

 

Zuzana Homolová - Baloghová

učiteľka, interpretka folkových piesní

 

 

Výtvarná výchova. Povedzme si na rovinu – neraz bola a stále je nedoceňovaná. Mnohí za tým vidia iba intuitívne ťahy štetcom či „hru“ s farbami, s hlinou... Ale neprávom! Už dnes je vedecky dokázané, že kreslenie, maľovanie, modelovanie a podobné aktivity – to všetko je nevyhnutné na rozvíjanie pravej hemisféry mozgu. Inými slovami, tej časti mozgu, ktorá poháňa rozvoj kreativity, invencie, obrazotvornosti. A bez týchto schopností a zručností veru nebudú inovácie ani inovatívni ľudia. Bez imaginácie sa nezaobíde umenie, rovnako ako bez invencie a inovácie predovšetkým kultúrny priemysel i celý náš každodenný život. Katedra výtvarnej výchovy z nás nevychovala umelcov. Ani to nemala v úmysle. Ale učila nás o histórii ľudstva, naučila nás vnímať krásu, bohatstvo obrazov, rôznorodosť farieb a ich odtieňov. Dovolím si tvrdiť, že nás naučila vnímať život vo svojej rozmanitosti. Ja osobne za tento dar ďakujem.

 

Prof. PaedDr. Božena Šupšáková, PhD.

univerzitná profesorka

 

 

Časom, praxou, skúsenosťami... som sa utvrdil, že som to šťastie fakt mal... Dostal som sa do rúk pedagógov, ktorým som vďačný dodnes, že mi otvorili cestu nielen k poznaniu umenia ako takého, ale hlavne poznanie zmyslu jeho prítomnosti v živote človeka, v jeho edukácii a percepcii.

 

PaedDr. Michal Bycko, PhD.

kurátor Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach

 

 

Život si ide svojimi cestami a priveľmi často nezávisle od našich predstáv. Po niekoľkoročnom pôsobení na stredných školách osudom sa mi stala Tatranská galéria v Poprade. Ako jej riaditeľke, popri náročných stavebných rekonštrukciách, súčasťou môjho zamestnania bolo a je organizovanie výstav umelcov. Čas neúprosne beží a po tridsiatich rokoch sa mi zdá akoby všetko so všetkým súviselo - dnes sa z mojich nekompromisných pedagógov stali priatelia, ktorých rady si veľmi cením.

 

Anna Ondrušeková - Knappová

riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade

 

 

Pre štúdium politológie som sa rozhodol z jednoduchého dôvodu. Vždy som sa zaujímal o politiku a systém spravovania veci verejných. Preto výber tohto typu štúdia bol logickým vyústením mojich túžob a zámerov. No a dnes, s odstupom času musím povedať, že som si splnil sen a lepšie som sa rozhodnúť ani nemohol. Všetky tie prednášky a diskusie s odborne podkutými pedagógmi fakulty len formovali moje hodnotové predstavy a pomáhali mi v samostatnej orientácii v problematike kvalitného a zodpovedného spravovania vecí verejných. Veľmi často a rád spomínam na spoločné aktivity v škole, pedagógov, ale aj kolegov študentov a verte, že každý deň čerpám zo studnice poznatkov nadobudnutých počas štúdií pri svojich profesijných rozhodnutiach. Som vďačný, že som mohol načerpať základné znalosti o politickom myslení, politickej vede a vývoji medzinárodných vzťahov pri pochopení súčasného sveta a aktuálnej spoločenskej problematike práce na Inštitúte politológie FF PU.

 

PhDr. Mgr. Michal Goriščák

riaditeľ Úradu sociálnych vecí a rodiny v Bardejove

 

 

Politológiu v kombinácii s nemeckým jazykom a literatúrou som na Filozofickej fakulte PU študoval v rokoch 1997 – 2002. Bolo to v období, kedy sa rozhodovalo o smerovaní krajiny, či sa obráti smerom k autoritárskemu východu, alebo uprednostní rodinu západoeurópskych demokracií. Politika ma mimoriadne zaujímala a som rád, že mi práve miestna katedra politológie, ale aj prešovská pobočka Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku poskytla dostatok možností na realizáciu práve v oblasti analyzovania politických procesov. Z pohľadu môjho nasledujúceho kariérneho života som nemohol urobiť nič lepšie, ako vyštudovať politológiu spolu s nemeckým jazykom. Práve táto kombinácia predurčila môj nasledujúci profesionálny život, či už ako štipendistu Nemeckého Spolkového snemu, úspešného uchádzača o rôzne študijné alebo postdoktorandské štipendiá na rakúskych i nemeckých vysokých školách alebo výskumných inštitúciách, alebo momentálne ako dekana Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave.

 

doc. PhDr. Radoslav Štefančík, MPol., Ph.D.

dekan Fakulty aplikovaných jazykov Ekonomickej univerzity v Bratislave

 

 

Katedra psychológie v 80-tych rokoch, vtedy ešte pod hlavičkou FF UPJŠ a v nenápadnej budove v centre Košíc, bola ostrovčekom so svojráznou kultúrou. Vyučujúci a študenti sa navzájom rýchle spoznávali, čo vytváralo atmosféru blízkosti a prináležitosti. Nedostatok literatúry, zvlášť tej zahraničnej pridával rozmer konšpirácie. Získavanie publikácií, ktoré v knižničných fondoch neexistovali, šlo cez neformálne kanály, kolegov s konexiami v zahraničí. Katedra nám však dala solídne základy v tom, čo je pre psychologickú prax podstatné – metodológiu analýzy problémov, návody na hľadanie súvislostí, otvorenosť k alternatívnym vysvetleniam javov, chápanie rozdielov medzi koreláciou a príčinnou súvislosťou. Uvedomil som si to mnohokrát v praxi a pri porovnávaní svojich kompetencií s kolegami na Slovensku i v zahraničí. Presviedčam sa o tom často aj pri výkone mojej súčasnej praxe školského psychológa v štáte Washington. Som rád, že vďaka spolupráci s viacerými bývalými kolegami sa mi darí udržiavať nielen priateľské ale aj profesijné kontakty a spoluprácu premosťujúcu Atlantik.

 

Anton Furman, PhD,

školský psychológ, štát Washington, USA

 

 

História ma zaujímala už od detských čias. Mal som snahu dozvedieť sa čo najviac o známych ľuďoch o ich osudoch, ale i udalostiach, o ktorých sa hovorilo. S každým pribúdajúcim rokom sa rozširoval aj okruh môjho záujmu spoznávania týchto skutočností, čo vyústilo až do presvedčenia, že mi nebude stačiť len získať čo najviac vedomostí, ale že ich budem chcieť aj odovzdávať iným. Túžba byť učiteľom dejepisu, byť sprostredkovateľom procesu poznávania histórie, vo mne zosilnela v druhej polovici gymnaziálneho štúdia a v tom istom čase som začal aj zisťovať, kde môžem na to potrebné vzdelanie získať. Filozofická fakulta v Prešove, ktorá bola vtedy súčasťou UPJŠ Košice, sa pre mňa už od začiatku z tohto pohľadu dostala na prvé miesto. Dôvodov bolo viac. Bola to jednak nie veľká vzdialenosť Prešova od Kusína v michalovskom okrese, kde som dovtedy s rodinou žil, ale aj úroveň vzdelávania na škole, o ktorej som mal od starších spolužiakov tie najlepšie referencie, čo v plnej miere platilo aj o vtedajšej katedre dejín. Prax študentská a neskôr pedagogická mi to v plnej miere aj potvrdili. Dnes, s odstupom času, veľmi rád spomínam na svoje prešovské študentské obdobie a som úprimne hrdý na to, že patrím k absolventom školy a osobitne k absolventom jej katedry dejín. Teraz, keď toto prostredie navštívim, aj napriek tomu, že je iné ako bolo to, v ktorom študovala moja generácia, vnímam duch aj mojej akademickej pôdy a mám veľkú radosť z toho, že tu stretávam vždy aj mnohých zo svojich starších či mladších spolužiakov, ktorí sú už profesormi, docentmi a sú aj vo významných akademických funkciách. Všetkým, ktorí dnes učia spoznávať a učiť dejiny, rovnako ako tým, ktorí sa to učia, z celého srdca želám ešte väčšie množstvo poznania a hlbokých zážitkov, ako sme zažili my. Tradícia a kvalita vysokoškolskej výučby dejín v Prešove sú, podľa mňa, zárukou, že to tak v blízkej aj vzdialenejšej budúcnosti bude.

 

Mgr. Viliam Záhorčák

primátor Michaloviec

 

 

Na roky, ktoré som strávil v Prešove ako študent Filozofickej fakulty UPJŠ (1978 – 1983) spomínam vždy veľmi rád. Absolvovanie štúdia slovenčiny v kombinácii s dejepisom vytvorilo dobrý základ pre moje ďalšie životné aktivity. Obidva predmety som využil najmä vo svojej hlavnej činnosti (historik v Šarišskom múzeu v Bardejove od roku 1983), ale aj v niekoľkoročnej externej pedagogickej práci stredoškolského učiteľa dejepisu a slovenčiny. Počas štúdií v Prešove som si medzi spolužiakmi našiel dobrých priateľov a rád spomínam aj na mnohých učiteľov. Z katedry dejín určite na zlatého „dáďu“ Grivnu alebo na G. Kočiša či L. Tajtáka, s ktorými som sa stretával a spolupracoval ešte dlhé roky po skončení mojich prešovských štúdií. Veľkým vzorom z katedry slovenčiny bol pre mňa J. Sabol a najmä J. Furdík, ktorý ma viedol pri „švočkách“ a diplomovej práci. A nakoniec, päť rokov strávených v Prešove spôsobilo, že som si zamiloval aj mesto a jeho neopakovateľnú atmosféru. Tú som musel vnímať dennodenne, keďže posluchárne a učebne fakulty neboli vtedy na jednom mieste, ale roztrúsené po celom Prešove. Ešte aj dnes, keď ma pracovné alebo iné povinnosti zavedú do tohto mesta, spomeniem si na jeho atmosféru a mám pri tom veľmi príjemný pocit.

 

PhDr. František Gutek

riaditeľ Šarišského múzea v Bardejove